Dejiny školy
V obci Balog nad Ipľom sa na základe dostupných údajov, spomienok a ústneho podania umožnilo inštitucionálne vzdelávanie mládeže takmer pred 225 rokmi, koncom 70. rokov 18. storočia, v posledných rokoch vlády Márie Terézie. Predpis pre Uhorsko založený na filantropistických myšlienkach schválila panovníčka v roku 1777 pod názvom Ratio Educationis. Cieľom tohto predpisu bolo zjednotiť existujúce uhorské školy do jednotnej organizácie v rámci štátneho školského systému, bez zmeny ich konfesionálneho charakteru a feudálneho spôsobu udržiavania.
Prvé záznamy z konca 70. rokov 18. storočia uvádzajú, že školu v Balogu nad Ipľom podporoval Pál Török, farár z Kamenných Kosih, nadáciou vo výške 320 forintov. V roku 1780 bol kantorom-učiteľom rímskokatolíckej elementárnej školy Ferenc Marsovszky, od roku 1812 Mihály Németke.
Vynechávanie povinnej školskej dochádzky detí upravovalo ministerské nariadenie vydané v roku 1850, podľa ktorého sa dieťa s povinnou školskou dochádzkou nesmie počas školského času používať na pasenie dobytka, husí, oviec.
Tak škola dostala aj nemeckojazyčnú výzvu. V školskom roku 1850/51 bolo 30 chlapcov a 29 dievčat s povinnou školskou dochádzkou. Do školy chodilo 25 chlapcov a 27 dievčat.
Stanovenie učiteľského platu, získanie uznania učiteľskej kvalifikácie, ako aj ochrana záujmov školy a učiteľa neboli ľahostajné, pretože patrili medzi hlavné body nariadenia z roku 1858 týkajúceho sa školstva.
Kantorom-učiteľom školy bol do roku 1867 János Tóth, ktorý zastával aj funkciu notára.
Od roku 1867 cisár a uhorský kráľ József Ferenc I. vymenoval za ministra náboženstva a verejného vyučovania baróna József Eötvös, ktorý v nasledujúcom roku 1868 predložil nový návrh zákona o ľudovom vzdelávaní, ktorý horná a dolná snemovňa povýšili na zákon. Tento zákon prijatý pod názvom zákon č. XXXVIII/1868 o verejnom ľudovom vzdelávaní pomohol státisícom detí, ktoré vyrastali bez vzdelania, k vzdelanosti a tisícom obcí k získaniu školy.
Hlavné ustanovenia
- Povinná školská dochádzka pre deti vo veku 6 – 12 rokov je povinná v dennej základnej škole. Pre deti vo veku 12 – 15 rokov je povinná opakovacia škola.
- Školy môže zriaďovať každý, ale predovšetkým podnecuje obce k organizovaniu škôl.
- Nariadilo sa zriadenie 20 nových štátnych učiteľských ústavov a 10 ústavov na vzdelávanie učiteliek. Boli trojročné.
- Dozor nad ľudovými školami je oprávnenou povinnosťou štátu, nech je zriaďovateľom školy ktokoľvek.
Typy ľudových škôl
- elementárna ľudová škola – šesťročná
- opakovacia škola – s päťhodinovou týždennou vyučovacou dobou
- meštianska škola – pôvodne šesťročná, neskôr štvorročná škola
- vyššia ľudová škola – tá nebola životaschopná
V rokoch 1867 – 1881 bol v Balogu nad Ipľom učiteľom a notárom József Gergely.
V roku 1869 sa vytvorila prvá školská rada, ktorej členmi boli: Károly Petrovics, Ferencz Török, János Gyurász, László Petrovics, János Juhász, István Zolczer, János Cseri, Vencel Zolczer a Antal Kakas. Predsedom sa stal György Balázs, farár z Ipeľského Sokolca. V roku 1870 sa školská budova rozšírila. Učiteľ dostal dvojizbový byt a učebňa bola presunutá do zadnej časti budovy. V škole sa učilo v 7 ročníkoch.
V roku 1881 sa učiteľom školy stal István Szokoli, ktorý pôsobil v obci do roku 1893. V rokoch 1893 – 1896 vyučoval v katolíckej škole László Rozinai, potom Jenő Balla. Od roku 1897 školská rada stanovila príjem kantora-učiteľa: 5 jutár ornej pôdy, ktorú obec obrábala, 3 jutáre lúk, 1 forint školného od každého dieťaťa s povinnou školskou dochádzkou a 4 siahy dreva. Od každej domovej parcely patrilo 20 meríc pšenice alebo raže. Od gazdov 16 krajcárov na víno, za vyučovanie opakovačov patrilo 30 forintov.
Učiteľovi Mihály Manga, ktorý učil v škole v rokoch 1897 – 1899, školská rada zlepšila plat. Každý žiak bol povinný odovzdať 7 vajec a 2 forinty.
Po Mihály Manga nasledovali učitelia Ferenc Tóth a István Bécsi. Prvým kvalifikovaným učiteľom v škole bol od roku 1905 László Szilárd.
V roku 1907 sa školská rada rozhodla, že z dôvodu zvýšeného počtu detí s povinnou školskou dochádzkou zamestná ďalšiu učiteľskú silu. Tak sa 12. decembra 1907 dostala do školy Vilma Tomis. Jej príjem a byt dostala od obce, vyučovanie sa začalo v prenajatom dome.
Významným momentom vo vývoji ľudového vzdelávania bol zákon č. 27 z roku 1907 (Lex Aponyi), ktorý bol vyvrcholením násilnej maďarizácie. Podľa zákona učitelia konfesijných ľudových škôl s nemaďarským vyučovacím jazykom dostávali štátnu podporu len vtedy, ak úspešne vyučovali maďarský jazyk, t. j. do ukončenia štvrtého ročníka sa nemaďarskí žiaci základným spôsobom naučili po maďarsky.
2. augusta 1908 sa školská rada rozhodla, že s obecnou pomocou postaví novú školu. 7. júla 1912 uzavreli zámennú zmluvu so spotrebným družstvom o dome Susických, podľa ktorej školská rada dopláca na starú školskú budovu a výmenou dostane miesto pre školu s budovou na ňom stojacou. Táto budova však nevyhovovala školským účelom, preto sa rozhodlo o jej prestavbe. Prácu prijal istý podnikateľ menom Gyurász. Napokon 1. septembra 1913 bola nová školská budova odovzdaná do užívania. Budova pozostávala z 2 učební, 1 bytu pre kantora-učiteľa a 1 bytu pre učiteľku. K učiteľskému bytu patrili 2 izby a 1 kuchyňa. Na výstavbe novej školy mal najväčšiu zásluhu László Szilárd, ktorý v roku 1914 narukoval a 24. ovembra 1914 hrdinsky padol. Obe triedy viedla do 9. septembra 1917 jeho manželka, pani Lászlóné Szilárd. Potom školská rada zvolila kantora-učiteľa József Molnár a v roku 1919 József Horváth, kantora-učiteľa z Ipeľského Sokola (Ipolyszakállas), ktorý pôsobil v škole do 1. novembra 1920.
Postavenie školy počas prvej Česko-slovenskej republiky
Prvá svetová vojna sa skončila kapituláciou Rakúsko-Uhorska. Na jeho území vznikli rôzne štáty, tak vzniklo aj Česko-Slovensko 28. októbra 1918.
Značný počet maďarských obyvateľov sa po niekoľkostoročnom vývoji dostal do menšinového postavenia v rámci jazykovo úplne cudzieho štátu. Zmena štátneho zriadenia znamenala z hľadiska školstva Maďarov na území republiky to, že vzdelávanie prešlo z pôsobnosti Uhorského kráľovského ministerstva náboženstva a verejného vyučovania pod správu česko-slovenského Ministerstva školstva a národnej osvety. Na maďarskú menšinu pripadla úloha vyhovieť biologickej požiadavke bilingvizmu, t. j. rovnako ako pred zmenou štátneho zriadenia patrilo medzi podmienky jej úspešného uplatnenia naučiť sa európsky jazyk, tak teraz sa naučiť štátny jazyk stalo nevyhnutnosťou.
Po zmene štátneho zriadenia v roku 1918 bolo prvým opatrením česko-slovenskej školskej politiky zrušiť maďarské školy na územiach Slovenska s úplne alebo väčšinovo slovenským obyvateľstvom. To bolo pochopiteľné, pretože maďarizácia, ktorá sa prejavila po roku 1867, bola v oblasti škôl najintenzívnejšia.
Prvý dôležitý zákon o základnej inštitúcii školského vzdelávania, o elementárnej škole, bol prijatý už v roku 1919. Tento zákon č. 189 okrem iného ustanovil, že tam, kde je 40 menšinových detí s povinnou školskou dochádzkou, na žiadosť rodičov treba zriadiť menšinovú elementárnu školu. Demokratické menšinové opatrenia zákona boli zo strany nacionalistických školských orgánov zanedbávané nielen v prostredí rozptýleného maďarského obyvateľstva, ale pod rôznymi zámienkami zrušili maďarskú školu aj v mnohých obciach s maďarskou väčšinou.
V Balogu nad Ipľom maďarská konfesijná ľudová škola existovala aj počas prvej republiky. Ciele protimenšinovej školskej politiky napomáhala na spoločenskej úrovni Slovenská liga, založená v októbri 1920. Toto štátom morálne a materiálne štedro podporované šovinistické združenie sa usilovalo o postupnú slovakizáciu južného Slovenska. V čisto maďarských obciach organizovalo celý rad slovenských škôl aj tým spôsobom, že na podanie žiadosti o školu – veľkou propagandou a najmä lákadlom na poskytovanie materiálnych výhod (učebné pomôcky, odevy, stravovanie) – presvedčilo mnoho maďarských rodín.
V školskom roku 1921/22 bolo spolu 854 elementárnych škôl, z toho na Slovensku 727, na Podkarpatskej Rusi 118, celkový počet žiakov bol 94 175. O štyri roky neskôr, v školskom roku 1925/26, už bolo len 806 škôl s 91 627 žiakmi. Zákon č. 226 z roku 1922, takzvaný Malý školský zákon, namiesto starej šesťročnej maďarskej elementárnej školy zaviedol povinnú osemročnú elementárnu školskú dochádzku. Maďarskí učitelia, ktorí získali kvalifikáciu v starom Uhorsku, museli podľa ustanovení zákona č. 276 z roku 1920 do 31. decembra 1923 zložiť nostrifikačné skúšky zo slovenského jazyka a česko-slovenskej vlastivedy. Na hladký priebeh týchto skúšok malo veľkú zásluhu vedenie Všeobecného maďarského učiteľského spolku na Slovensku, založeného v máji 1921. Učiteľský spolok mal v rokoch 1921 až 1938 vynikajúci záujmový a pedagogicko-metodický časopis s názvom Maďarský učiteľ (Magyar Tanító).
V Balogu nad Ipľom bol v tomto období učiteľom školy Gyula Cserhalmi, ktorý pôsobil v škole do 1. októbra 1922. 8. februára 1923 školská rada zvolila za kantora-učiteľa Gyula Vajda, ktorý bol v obci do 30. januára 1926.
Vývoj počtu žiakov
| Školský rok | Chlapci | Dievčatá |
|---|---|---|
| 1922/23 | 34 | 42 |
| 1923/24 | 33 | 38 |
| 1924/25 | 35 | 40 |
| 1925/26 | 38 | 37 |
| 1926/27 | 34 | 37 |
Vyučovanie trvalo od pol siedmej do pol jedenástej, respektíve do pol dvanástej, pretože na deti okrem školskej záťaže čakali aj iné povinnosti rodinného charakteru: pasenie husí, dohľad nad domom, starostlivosť o dojčatá v neprítomnosti rodičov.
15. júla 1926 školská rada poverila vyučovaním kantora-učiteľa Sándor Pintér, ktorý 2. augusta 1926 nastúpil do funkcie. Odvtedy každý rok organizoval zbierku v prospech Česko-slovenského Červeného kríža, na vianočné sviatky pripravoval divadelné predstavenie, ktorého príjem použil na zlepšenie školského vybavenia. V školskom roku 1927 boli 7. a 8. ročník z dôvodu nedostatku učiteľskej sily uvoľnené. Počet učebných pomôcok sa neustále zvyšoval, takže v roku 1930 dosiahol počet 284 kusov. Škola patrila pod modrokamenský školský obvod, školský inšpektor bol Mihály Balažovič. V školskom roku 1932/33 školu navštevovalo už 133 detí, preto sa zorganizovali dočasné triedy. Vtedy tu už pôsobil László Montskó a Anna Csala Montskó. Organizovali ochotnícke predstavenia, založili spevokol, László Montskó sa stal kronikárom obce. 28. apríla 1933 škola získala novú učiteľskú silu v osobe Berta Mirtusz. Fungovali dve knižnice: učiteľská a žiacka. Zápisné poplatky umožnili rozširovanie knižníc.
Rok 1938 bol pre Česko-slovenskú republiku tragický. Rozsiahle pohraničné územia boli odstúpené v prospech Maďarska. V rokoch 1940 – 41 sa viaceré ministerské nariadenia rezortu náboženstva a verejného vyučovania zaoberali školstvom na odstúpených územiach. Tieto nariadenia sa snažili plynule prispôsobiť školstvo vrátených území pomerom v Maďarsku. Zabezpečili aj preškolenie pedagógov. Učitelia a učitelia pôsobiaci na odstúpených územiach boli povinní zúčastniť sa na kurzoch, na ktorých sa mohli oboznámiť s maďarským školstvom, systémom správy školstva a smernicami vedenia.
Pomery po oslobodení v rokoch 1945 – 1953 týkajúce sa vývoja školy
V záverečnej fáze druhej svetovej vojny – už počas Slovenského národného povstania – Slovenská národná rada so sídlom v Banskej Bystrici svojimi nariadeniami zo 6. septembra 1944 rozhodla o znárodnení konfesijných a súkromných škôl. Zároveň zrušila maďarské a nemecké školy. Výnimku tvorili iba ľudové školy, ktoré existovali pred 6. októbrom 1938. Tak mohli naďalej fungovať ľudové školy, ktoré už existovali počas prvej republiky, ale gymnáziá a odborné stredné školy už nemohli vyučovať v maďarskom jazyku. Tento stav však trval veľmi krátko, pretože Slovenská národná rada nariadením z 25. mája 1945 upravila služobné pomery štátnych a verejných zamestnancov. Na základe toho museli byť osoby nemeckej a maďarskej národnosti prepustené zo všetkých verejných úradov a inštitúcií. Dokonca bolo zastavené vyplácanie dôchodkov. Následkom toho sa stovky maďarských pedagógov ocitli v radoch nezamestnaných. Podľa Košického vládneho programu, prijatého 5. apríla 1945, boli v máji 1945 zrušené maďarské školy, tlač a všetky prejavy kultúry. Veď: Národ sa môže slobodne rozvíjať len vtedy, keď sám drží vo svojich rukách svoje školy. Najvyššou mierou nemravnosti, potupnosti a podlosti je zneuctiť svätosť školy pre ten najbiednejší cieľ, aby sa tak dosiahlo odnárodnenie národa.
Súbežne s odstraňovaním trosiek spôsobených druhou svetovou vojnou sa ľudia vo všetkých oblastiach života pustili do obnovy krajiny. Tak tomu bolo aj v Balogu nad Ipľom. Vyučovanie sa začalo 15. septembra 1945 v dvojtriednej štátnej ľudovej škole so slovenským vyučovacím jazykom s vyučovaním 112 prihlásených detí maďarskej národnosti. Potom na základe zákona z 10. mája 1948 o zavedení jednotného vzdelávacieho systému prišlo 25. novembra 1948 z Úradu povereníkov v Bratislave povolenie na otvorenie maďarskej školy v Balogu nad Ipľom.
Tento školský zákon určil 3 typy škôl
- stupeň: 6 – 11 rokov – národná škola, 5 ročníkov
- stupeň: 4-ročné gymnáziá a odborné školy
- stupeň: učňovské školy a iné školy
Tak sa 7. februára 1949 otvorila prvá maďarská trieda národnej školy s 49 žiakmi, ktorej prvým učiteľom maďarskej národnosti bol Tibor Halász. V školskom roku 1949/50 sa už vyučovalo v dvoch maďarských a jednej slovenskej triede, od septembra 1950 už vyučovali len v maďarských triedach Dezider Ferianc a jeho manželka, ktorí sa na konci školského roka z obce odsťahovali. Využívajúc možnosti dané zákonom, učitelia László Szabó a József Illés sa od začiatku roku 1951 usilovali o organizáciu maďarskej štátnej strednej školy. Okresné politické a školské orgány stanovili, že na spustenie strednej školy je potrebných 22 žiakov. Do polovice leta sa však prihlásilo iba 21 študentov. Získanie chýbajúceho jedného študenta (László Tamás) spôsobilo viac starostí a námahy ako všetkých ostatných 21 dohromady.
Ďalším významným dňom pre obyvateľov Balogu nad Ipľom a okolia bol 7. november 1951, keď riaditeľ Frigyes Jacsmenik za slávnostných okolností otvoril maďarskú strednú školu s 54 žiakmi. K 22 prihláseným žiakom sa totiž pripojilo ďalších 32, ktorí dovtedy navštevovali slovenskú strednú školu vo Veľkej Čalomiji a maďarskú strednú školu v Ipeľskom Sokolci.
Z toho je zrejmé, že organizovanie maďarských škôl sprevádzalo mnoho ťažkostí. Okrem nedostatku budov a priestorov vážny problém predstavovalo aj zabezpečenie dostatočného počtu a kvalifikovaných pedagógov. Školy zápasili s nedostatkom učebníc, čo rovnako postihovalo mestské aj vidiecke školy. Spočiatku vyučovaniu pomáhalo diktovanie alebo prepisovanie. Učebnice boli nepoužiteľné aj v českých a slovenských školách – knihy fašistického slovenského štátu. Počas nasledujúcich 2 rokov vyšlo približne 77 učebníc. Toto ťažké obdobie dokázal prežiť len vďaka nadšenému a usilovnému učiteľskému zboru.
Vývoj a rozvoj školy v Balogu nad Ipľom od školského zákona z roku 1953 až po súčasnosť
Školský zákon z roku 1953 stanovil veľmi vysoké politické ciele, ktoré bolo potrebné realizovať už v škole. Jednotným cieľom v škole bolo vytvorenie socialistickej spoločnosti, socialistického ľudského typu. Zároveň sa od 1. septembra 1953 zaviedol osemročný stredoškolský systém. Oficiálny názov školy bol Osemročná stredná škola v Balogu nad Ipľom. Riaditeľom bol učiteľ László Szabó. V školskom roku 1953/54 bolo do prvého ročníka zapísaných 19 žiakov, do druhého ročníka 13 žiakov, do tretieho ročníka 16 žiakov, do štvrtého ročníka 15 žiakov, do piateho ročníka 12, do šiesteho ročníka 34 žiakov, do siedmeho ročníka 28 a do ôsmeho ročníka 21 žiakov. Vyučovanie žiakov prebiehalo v nevyhovujúcich provizórnych učebniach na rôznych miestach obce. Chýbali učebnice, pomôcky, kvalifikované učiteľské sily. Situácia sa v nasledujúcich rokoch ešte zhoršila.
Školský zákon z roku 1960 už rozlišoval predškolskú výchovu, a to jasle aj materskú školu, deväťročnú školu zabezpečujúcu základné vzdelanie, ktorú dopĺňali školský klub a školská družina.
23. augusta 1963 sa žiakom, rodičom a pedagógom dostala do rúk nová školská budova spĺňajúca všetky požiadavky. Na odovzdaní Základnej deväťročnej školy predniesli slávnostné prejavy predseda Miestneho národného výboru Gábor Hegedűs a riaditeľ školy József Illés. Stuhu symbolizujúcu odovzdanie prestrihol Pavel Gerovsky, predseda školskej komisie okresu Lučenec, ktorý tiež výrazne pomohol pri výstavbe novej školskej budovy. Vyučovanie v novej škole sa začalo 1. septembra 1963 s 254 žiakmi, ktorí tvorili 9 ročníkov, čím vznikla plne organizovaná štátna základná škola, ktorej prácu popri riaditeľovi riadil aj zástupca riaditeľa. Riaditeľom školy sa stal učiteľ Imre Pölhös.
V tomto školskom roku sa v prvom a šiestom ročníku prešlo na vyučovanie podľa nových učebných osnov, čo prinieslo kvalitatívne zmeny v oblasti vzdelávania. Najväčšou zmenou však bolo bezplatné zabezpečenie žiakov učebnými pomôckami a učebnicami. Tento historicky významný krok sa snažili využiť všetci učitelia na zvýšenie vlasteneckého cítenia žiakov, zlepšenie disciplíny a výchovu k úcte k verejnému majetku. Stúpajúcu fázu budovania maďarskej školskej siete na Slovensku v päťdesiatych rokoch zasiahla začiatkom šesťdesiatych rokov prvá vážnejšia séria reštriktívnych opatrení. Z určitých dôvodov sa začalo s podriaďovaním slovenských a maďarských škôl pod spoločnú riaditeľskú správu. Týmto spôsobom bolo v rokoch 1961 – 63 pod slovenskú riaditeľskú správu podriadených 110 maďarských základných škôl. To vo väčšine prípadov viedlo k postupnému rušeniu maďarských tried práve na tých okrajových územiach, kde bolo maďarské obyvateľstvo aj tak vystavené zvýšenej slovakizácii. Maďarskí rodičia však čoraz častejšie protestovali proti takýmto administratívnym opatreniam. Preto ústredné školské orgány tento proces zastavili. Našu školu sa to netýkalo. V roku 1968 sa mierne reformoval školský zákon z roku 1960, obnovili sa štvorročné gymnáziá a zaviedli sa voľné soboty. Školy naďalej určovali svoje ciele a úlohy na základe centrálne vydávaných smerníc, pričom vedenie školy a každý člen pedagogického zboru vynakladali maximálne úsilie vo výchovno-vzdelávacej práci. Úroveň vzdelávania neustále rástla, v škole učili kvalifikované pedagogické sily. Riaditeľom školy sa v roku 1971 stal učiteľ Antal Cseri.
Maďarské školy nepríjemne zasiahlo aj iné opatrenie, ktoré sa v školstve uskutočnilo začiatkom sedemdesiatych rokov a ktorého cieľom bolo spádovanie škôl. Zrušením vidieckych maďarských škôl pozostávajúcich z dvoch – troch tried vznikli spádové obvody s polomerom 20 – 30 kilometrov. Pre maďarských žiakov sa neorganizovali školské autobusy. Maďarskí rodičia boli nútení posielať svoje deti do bližšej slovenskej školy. V roku 1976 vo Veľkej Čalomiji, v roku 1977 v Ipeľskom Predmostí, Veľkej Vsi nad Ipľom a v Kosihách nad Ipľom zrušili základné školy. Od roku 1978 maďarskej školskej sieti hrozilo ďalšie vážne nebezpečenstvo. Na vyššie stranícke nariadenie totiž slovenské ministerstvo školstva vypracovalo plán, podľa ktorého by sa v priebehu krátkych desiatich rokov postupne na všetkých maďarských školách zaviedlo vyučovanie všetkých predmetov v slovenskom jazyku, pričom by sa maďarský jazyk a literatúra zachovali ako nepovinný predmet. Tento plán vyvolal medzi maďarskými rodičmi veľké rozhorčenie. Spoločnými silami a vyjadreným zahraničným súcitom sa podarilo zrušenie maďarských škôl zabrániť. Vládnuca strana sa však s neúspechom nezmierila a v roku 1980 tento plán opäť vytiahla, ale aj ten stroskotal. V školskom roku 1981/82 sa začala práca v šiestom ročníku av školskom roku 1982/83 už aj vyučovanie v siedmom ročníku podľa novej koncepcie. Na škole fungovali predmetové komisie a organizovali sa metodické dni. Začalo sa aj politické vzdelávanie učiteľov.
V roku 1984 bol prijatý nový školský zákon, ktorý načrtol plán postupnej obnovy školského systému a prijal navrhovanú štruktúru verejného vzdelávania. Školský zákon stanovil základnú školu na osem rokov, prvý stupeň od 1. do 4. ročníka, druhý stupeň od 5. do 8. ročníka. Po ukončení 8. ročníka predpisoval ešte 2 roky povinného vzdelávania. Škola dostala názov Základná škola v Balogu nad Ipľom. Koncom osemdesiatych rokov, v rokoch tesne pred zmenou režimu, došlo k ďalším pokusom o vyučovanie predmetov v slovenskom jazyku, ale tie už v rámci rozpadajúceho sa systému neboli dosť dôrazné. Od 1. februára 1990 mohla škola privítať nového riaditeľa v osobe učiteľa Barnabás Molnár (staršieho), potom od roku 1991 prevzala vedenie školy učiteľka Magdolna Cseri.
Školský rok 1992/93 tiež priniesol zmenu. Žiaci prvého ročníka sa mohli zoznámiť s novou metódou. Novou metódou bol program vyučovania čítania a písania s heuristickým programovaním podľa Gyuláné Tolnay. Zároveň sa na našej škole vytvorila žiacka samospráva. V záujme dokonalejšieho osvojenia slovenského jazyka začala učiteľka školy Rózsa Skabela vyučovať slovenský jazyk novou metódou. Tak od školského roku 1994/95 sa deti mohli prostredníctvom obrazových nástenných tabúľ a obrazových čitaniek oboznamovať s jazykom, ktorý im bol doteraz cudzí. V roku 1995, po úspešnom boji proti zavedeniu alternatívneho vzdelávania, nacionalistické školské orgány odvolali viacerých riaditeľov maďarských škôl. U nás došlo k zmene až v školskom roku 1997/98. Riaditeľom školy sa stal učiteľ Jozef Molnár, ktorý sa však po roku zo zdravotných dôvodov vzdal funkcie riaditeľa. Riaditeľstvo sa opäť dostalo do rúk učiteľky Magdolna Cseri a zástupkyňou riaditeľa sa stala učiteľka Rózsa Skabela. Následne bola Rózsa Skabela od roku 2000 desať rokov riaditeľkou školy.
Od júla 2010 je novým riaditeľom školy Ing. Barnabás Molnár.
Riaditelia-učitelia Základnej školy v Balogu nad Ipľom v rokoch 1951 – 2022
| Od | Do | Meno |
|---|---|---|
| 1951 | 1953 | Imre Pölhös (národná škola), Frigyes Jacsmenyik (stredná škola) |
| 1953 | 1956 | László Szabó |
| 1957 | 1958 | Antal Cseri |
| 1958 | 1959 | Zoltán Csala |
| 1959 | 1963 | József Illés |
| 1963 | 1971 | Imre Pölhös |
| 1971 | 31. jan. 1990 | Antal Cseri |
| 1. feb. 1990 | 25. jún 1991 | Barnabás Molnár (starší) |
| 1991 | 1997 | Magdolna Cseri |
| 1997 | 1998 | József Molnár |
| 1998 | 2000 | Magdolna Cseri |
| 2000 | 30. jún 2010 | Rózsa Skabela |
| 1. júl 2010 | 20xx | Ing. Barnabás Molnár |
Členmi pedagogického zboru školy boli
| Agócs Valéria Ábrahám Anasztázia Balázs Éva Balogh Annamária Berta Zsuzsanna Bodonyi András Bodonyi Tünde Bojtos János Bugyi Ferenc Bugyi Szilvia Csáky Károly Cseri Antal Cseri Emília Cseri Hajnalka Csinger Alexandra Csíri István Dénes Sándor Faggyas Marián Gonda Erzsébet Gyurász Szilvia Gyurkovics Mária Gyurkovics Krisztína Huszár Renáta | Illés József Hocsák Emőke Kováč Július Krasznica Ferenc Krasznica Magdolna Lánczos József Lánczos Valéria Lendvay Gabriella Lukács Anita Lőrincz Borbála Medve József Megyeri Erika Mezei Márta Mézes László Id. Molnár Barnabás Molnár Anna Molnár Gizella Molnár Margit Molnár Mária Molnár Mónika Molnár Szilvia Nagy Géza Németh Pál | Németh Zoltán Nozdrovicky Beatrix Oroszlány Erzsébet Pásztori Zsuzsanna Petényi Bernadett Petrezsél László Pölhös Imre Rados Csilla Rados Mária Rég Sándor Rég Ilona Sebény Ferenc Skultéty Andrea Tóth Krisztína Török Ferenc Török Gábor Török Ilona Török Mária Urbancsik Mária Varga Katalin Varga Lajos Zsigmond József |